Od zábavy k serióznosti: nájdenie tej správnej rovnováhy na podanie toho najlepšieho výkonu

March 15, 2016

Ak sa pohybuješ dostatočne dlho v športovom prostredí, pravdepodobne si stretol športovcov, ktorí sú úplní blázni.

 

Takí, ktorí neberú svoj šport vôbec vážne, robia si iba vtipy a komentujú všetko čo sa len dá, len aby sa spoluhráči a ľudia okolo nich smiali. Nezapodievajú sa rozmýšľaním nad svojím športom, pretože športujú len kvôli zábave. Možno, že sú nováčikmi alebo možno sú skrátka len pohodoví, ale títo športovci sa nezaoberajú tým či vyhrajú alebo prehrajú. Ide im hlavne o to, aby si svoj šport iba užívali.  

 

Pravdepodobne si však stretol aj športovcov, ktorí berú svoj šport s príliš veľkou vážnosťou.

 

Takíto športovci zjavne nemajú čas na zábavu, vtipy, pretože sa príliš zaoberajú analyzovaním každého jedného pohybu, pridávajú si extra kolá (extra cvičenia) a často krát idú nad rámec svojich možností, resp. nad rámec toho, čo je od nich očakávané. Takíto športovci dávajú príliš veľký dôraz na konečné výsledky a hlboko na nich vplývajú prehry či určité športové straty. Stratili zmysel pre humor a vstúpili tak do „nebezpečnej“ zóny nakoľko riskujú negatívny dopad ich správania na ich zdravie, pretože často ignorujú zranenia, môžu „vyhorieť“ alebo ukončiť svoju športovú kariéru kvôli prílišnému stresu.

 

Vidíte v týchto dvoch kategóriách určité súvislosti?

 

Ani jeden z týchto typov športovcov nedosiahne svoj najvyšší športový potenciál, pretože ich zameranie nie je správne smerované.

 

Športovec, ktorý berie svoj šport iba ako zábavu sa jednoducho ešte nerozhodol, že chce naozaj niečo dosiahnuť. Je zameraný na proces a na to, aby si to užíval, ale nie je dostatočne motivovaný, aby zo seba dostal všetok svoj potenciál. V takomto prípade je dôležitou vecou netlačiť športovca do výsledkov a výhier, ale naďalej v ňom budovať radosť z hry. Ak bude niekedy pripravený na to, aby začal byť o niečo vážnejší ohľadne svojho športu, musí to prameniť priamo z neho. Vtedy hovoríme o vnútornej motivácii.

 

Na opačnej strane tejto škály sú však športovci, ktorí sú príliš vážni ohľadne svojho športu.  Majú svoj pohľad na to, čo je dôležité, nakoľko vyhnutie sa chybám a výsledky zápasu sú pre nich tou najdôležitejšou vecou.  Potom sa ich šport stáva stálym zdrojom stresu a to je primárny dôvod ich problémov ako kríza, bloky či panika. Ak si tréner alebo rodič hráča, je dôležité netlačiť na samotného hráča a vytvárať zbytočný tlak na víťazstvo.  Ako druhé sa uisti, že športovec si uvedomuje, že je cenený a vážený napriek všetkému čo sa stane v jeho športe. Ak si športovec, ktorý spadá do tejto kategórie, spýtaj sa samého seba odkiaľ pochádza všetok tento tlak a porozmýšľaj ako najlepšie mu vieš čeliť.  Ak potrebuješ pomoc, neváhaj a požiadaj o ňu. Ak je to potrebné, oddýchni si na chvíľu, začni pracovať na svojej koncentrácii a snaž sa zvoľniť. Tak, aby si aj naďalej zostal vo svojom športe, ale bez toho aby si na seba vytváral príliš veľký tlak. 

 

Kombináciou oboch týchto prístupom „Zábava/vážnosť“ dosiahneme rovnováhu na podanie toho najlepšieho výkonu.

 

Najlepší možný spôsob je keď chce športovec podávať čo najlepšie výkony a spojí to so zábavou zo športu. Zvyčajne sa to stáva, keď sa individuálny športovec dostáva do kolektívu, ktorý je profesionálny, má okolo seba profesionálnych trénerov a začne si stanovovať konkrétne ciele. Napriek tomu, že tvrdá práca a odriekanie sú nevyhnutnými predpokladmi úspechu, športovec musí naďalej zažívať radosť zo športu. A pre tých športovcov, pre ktorých sú výsledky to najpodstatnejšie, ale zároveň sú schopní si užívať samotný proces, sú schopní  lepšie zvládať prípadné prehry.

 

Toto je nevyhnutná fáza pre skutočný športový progres. A práve toto je stav kedy športovec dosahuje tie najlepšie výkony.

 

Element zábavy dovoľuje športovcovi, aby zostal uvoľnený a tým pádom si užíval šport v tréningu i v zápase, ale zároveň zostal koncentrovaný a odolný voči negatívnym dopadom (chybám). Naopak element vážnosti slúži športovcovi na to, aby zostal motivovaný, aby sa pravidelne zlepšoval, nastavil si nové ciele a vyhľadal podporu či správne vedenie za účelom dosiahnutie ešte vyššej úrovne výkonnosti.  

Čo je naozaj zaujímavé je to, že úloha rodičov alebo trénerov sa nemení v závislosti na tom v akej fáze sa športovec nachádza. Rodičia stále podporujú svoje deti, sú ich oporou a primárnym zdrojom dôvery, bez zbytočného nátlaku alebo koučovania.  Mali by pomáhať svojim deťom dostať sa na tréningy a zápasy (súťaže), dobrovoľne sa ponúknuť keď vidia, že ich dieťa potrebuje pomoc, a mali by sa úplne vyhnúť vysokým očakávaniam zo strany ich detí. Tréneri by mali vedieť vyvažovať zábavnú stránku športu a tvrdú prácu, dávať do popredia proces učenia sa a samotný progres, pravidelne však motivovať športovcov, aby dostávali zo seba to najlepšie a opúšťali tým svoju komfortnú zónu.

 

 

Aké sú tvoje skúsenosti s rovnováhou medzi zábavou a vážnosťou v tvojom športe?

 

 

 

Please reload

Obľúbené príspevky

I'm busy working on my blog posts. Watch this space!

Please reload

Posledné príspevky

April 2, 2019

Please reload

Archív