Prečo sa menia naše myšlienky a pocity?

U každého jedného z nás to funguje tak isto... myšlienka prichádza a odchádza... prichádza a odchádza... atď.

Ak máme v hlave príliš veľa myšlienok, necítime sa dobre – napr. neisto, nervózne, prípadne úzkostne... keď je myseľ čistá, t.j. že sa v hlave nenachádza príliš veľa myšlienok, doslovne môžeme hovoriť o odlive myšlienok, cítime sa dobre.

Je potrebné si však uvedomiť, že tento proces sa deje sám o sebe... deje sa to v nezávislosti od vonkajších okolností či prostredia...

Veľa klientov sa ma pýta, prečo sa jednoducho deje tento proces... t.j. prečo žijeme doslovne v prílive a odlive myšlienok? A keďže sa to deje v nezávislosti od vonkajších okolností a prostredia, odkiaľ teda pochádzajú naše pocity?

Dovoľte mi to v krátkosti vysvetliť:

Ľudská bytosť je obdarená schopnosťou myslieť. Sme jediní obyvatelia tejto planéty, ktorí sú schopní spracovávať myšlienky- každý jeden z nás má intelekt a osobný myšlienkový systém.

Intelekt je skvelým „nástrojom“ na riešenie rôznych vecí (napr. matematické úlohy), „pomocou“ neho sa však deje aj nasledovné:

Je schopný prirodzene vytvárať prepojenie medzi našimi pocitmi a vonkajším- fyzickým svetom – samozrejme tento proces vyžaduje hromadu osobných myšlienok, bráni spojitosť so životnou energiou (každý používa iný termín: napr. Boh, nekonečno, univerzálna energia... atď.), čo spôsobuje, že sa cítime zle, neisto, strateno...

Keď však prestaneš hľadať odpovede vo vonkajšom prostredí a namiesto toho sa pozrieš „dovnútra“, myšlienka/y sa stratia a spojenie so životnou energiou je opäť neporušené... t.j. že sa opäť vrátia dobré pocity...

Od narodenia každý podľahne ilúzii, že žijeme život vonkajších okolností, niekedy sa však prebudíme a zisťujeme, že to tak nie je...

Niekedy sa pozeráme na riešenie vo vonkajšom prostredí, inokedy sa ponoríme dovnútra. Myšlienka prichádza a odchádza... Pocity sa menia...

Krátka odpoveď ohľadne prílivu a odlivu myšlienok a pocitov by mohla vyzerať aj takto:

Je to „tanec“ medzi spirituálnym a fyzickým.. to, čo osobne nazývam plným ľudským prežívaním...

... a našťastie ja a aj ty sme ľudské bytosti...

PS: Neanalyzuj svoje pocity... :)