Ilúzia života „z vonka-dovnútra“

Naše pocity sú 100% produktom myšlienky v danom čase, nie odrazom vonkajších okolností. Je to princíp, nie domnienka, či určitý predpoklad.


Základom môjho koučingu je teda porozumenie, ktoré sa skrýva za ľudským prežívaním. Väčšina ľudí sa domnieva, že naše pocity sú vytvárané na základe toho, čo sa nám deje vo vonkajšom prostredí. Pripisujeme naše pocity okolnostiam či ľuďom.


Keď sme napr. v oblasti kolektívneho športu, potom môžeme hovoriť o tom, že keď napr. hokejový tím prehrá, všetci členovia tímu by mali byť z toho smutní. Je to však skutočne tak?


Nedávno sa mi ozval po zápase jeden môj klient (profesionálny futbalista) po prehratom zápase. Pri ceste do klubového autobusu sa za ním zastavil starý známy. Po krátkom rozhovore sa pristihol pri veľmi dobrej nálade. Akonáhle si však uvedomil, že jeho nálada „by nemala byť“ pozitívna, dobré pocity sa zmenili na vážnosť, frustráciu... atď. V žiadnom prípade nevravím, že by mal byť daný futbalista nadšený po prehratom zápase, resp. by sa mal usmievať. Poukazujem iba na zdroj nášho prežívania, a tým zdrojom nie je vonkajšia okolnosť, v tomto prípade prehratý zápas. Jediným a skutočným zdrojom nášho prežívania je myšlienka. Ja si osobne predstavujem myšlienku ako určitú energiu, ktoré cez nás ako keby prechádza a my sme ju schopní pomocou vedomia (našich zmyslov) spracovať a teda priamo precítiť.


Čo nastalo u tohto klienta bolo to, že na chvíľu sa jeho myseľ vyčistila, nemal vedomé myšlienky ohľadne prehry tímu (zvykové myslenie typu: prehra=zlé pocity...). Prirodzenosťou mysle je jej jasnosť. To je naše základné nastavenie. Keď nestojí v ceste naše zvykové myslenie, zažívame pocity spokojnosti, nadšenia, produktivity, kreativity... atď.


Ďalší príklad, ktorý vyvracia spojitosť vonkajšej okolnosti a našich pocitov je z mojej nedávnej návštevy zubnej ambulancie kvôli oprave zubnej plomby. Priznám sa, že nie som zrovna nadšený z návštevy zubárky a tak tomu bolo aj tentokrát. Akonáhle som však zasadol do zubárskeho kresla, z ničoho nič som pocítil pocit uvoľnenia a dôvery. Napriek viacerým inštrumentom v ústnej dutine :)), som sa cítil vnútorne veľmi pokojne. Dokonca na výraze mojej tváre bolo badať známky spokojnosti, ktoré si všimla aj doktorka s jej asistentkou. Robil som nejakú techniku, aby som sa dostal do tohto pocitu? Kde sa ten pocit zrazu zobral? Prečo som sa v relatívne nekomfortnej situácii cítil zrazu veľmi komfortne?


Jednoducho som sa len odovzdal toku života, moja hlava sa prirodzene vyčistila. Z moje strany tam nebol žiaden vedomý úmysel. Z pocitu určitej neistoty sa v priebehu momentu stal pocit spokojnosti, istoty, maximálnej dôvery, a určitej formy lásky. Lásky, ktorá nie je viazaná na určitý objekt, ale lásky ako životnej esencie.


Keď je naša myseľ čistá a jasná, vtedy pociťujeme našu prirodzené podstatu, pretože v ceste nestojí naše kontaminované osobné myslenie. Kontaminované myslenie pokladám za typ myslenia, ktorý je živený ilúziou života „z vonka-dovnútra“, t.j. že sa domnievame, že vonkajšie okolnosti a osoby rozhodujú o našich pocitoch...


Je prirodzené, že napriek tomuto porozumeniu sa aj ja osobne často chytám v tejto ilúzii. Čo je však na tom dobré je to, že ak sa človek pozerá tým správnym smerom, a síce, že naša myseľ je projektorom nášho života, nie kamerou, potom sa v tejto ilúzii chytáme čoraz menej. A aj v prípade, že sa v tejto ilúzii chytíme, v krátkom čase sa z nej zobudíme, a následky prameniace z tejto ilúzie nie sú až tak dramatické. (Napr. pri hádke s manželkou). :)


Na záver tohto krátkeho blogu mi už iba dovoľte, aby som vám zaželal príjemné zobúdzanie z tejto ilúzie... :)


Obľúbené príspevky
Posts Are Coming Soon
Stay tuned...
Posledné príspevky
Archív
Vyhľadávanie podľa slov
Nasledujte nás
  • Facebook Basic Square
  • YouTube Social  Icon
  • Twitter Basic Square
  • Google+ Basic Square