Nič sa nezmení, ale všetko je zrazu iné...

November 2, 2018

"Cítim sa depresívne... som akýsi smutný... to bude asi tým počasím... možno to súvisí s mojimi financiami... nie, určite so súvisí s mojou partnerkou/partnerom... je to určite tým, že je na mňa toho strašne veľa v práci... alebo to môže súvisieť s tým, aké som mal detstvo, možno som nedostával dostatok lásky... môže to byť napr. výchovou... alebo je problém vo mne, v mojej biochémii, v mojich génoch... atď". 

 

To je len nepatrná časť „príčin“, ktoré uvádzajú klienti pri ich prvom koučingu, v prípade, že sa cítia depresívni. Úmyselne píšem „cítia“ sa depresívni, nie sú depresívni... pocit je u každého človeka prechodný.

 

Akonáhle sa človek identifikuje s niečím prechodným (vrátane spomínaných „príčin“), skôr či neskôr nastane pocit frustrácie, neistoty, nenaplnenia, smútku... atď.

 

Vždy sa snažím viesť klientov smerom, aby sami objavili ich skutočnú podstatu, ich skutočné JA. A to v žiadnom prípade nesúvisí s niečím čo je prechodné... napr. myšlienka, pocit, vnemy.... to čo je stále je vedomie... sme si vedomí akýchkoľvek pocitov, myšlienok, vnemov...  

 

Hľadáme však „Pravdu“ vo svete formy... napr. aj taká myšlienka je už formou (myšlienková forma). Snažím sa však viesť klientov do „priestoru“ pred formou... do priestoru medzi dvoma myšlienkami...

 

Skúste si samy odpovedať na otázku: Kto som JA vo svojej podstate? (spomínaný priestor, vedomie, čisté Bytie... výber vhodného slova už nechám na Vás... ).

 

Väčšina ľudí sa vníma ako oddelená osoba, vníma sa skrz svoje fyzické telo, svoj sociálny alebo finančný status, svoju minulosť, intelekt... atď. Práve táto ilúzia, že sme oddelení od väčšiny, spôsobuje v ľuďoch často pocity neistoty, frustrácie, smútku... atď.

 

 

 

Je však možné aby sme boli oddelení od väčšiny? Čo nás vlastne oddeľuje? Sme schopní vnímať osoby či predmety mimo nášho vedomia? Kto je ten čo vníma? Je to moja skutočná podstata alebo oddelené Ja (ego)?

 

 

 

Práve odpovede na tieto otázky ťa môžu nasmerovať tým správnym smerom...

 

Čo by nastalo ak by nebolo EGO v procese? (EGO je ako súbor myšlienok- vzorcov myslenia, konceptov.., ktoré sa javia ako realita, sú však reálne len v našich mysliach... sú živené našimi osobnými myšlienkami, ktoré vnímame ako našu vlastnú realitu...)

 

Čo by nastalo ak by sme neboli limitovaní našim osobným myslením?  

 

Nastala by harmónia, žili by sme v toku života, neboli by rozpory, nakoľko jedna z aktivít EGA je mať stále viac a viac...

 

EGO je v zásade nespokojné z dvoch dôvodov:

  • Ak nedosiahne to čo chcelo dosiahnuť

  • Resp. ak to dosiahne, ale zákonite chce stále viac...

Je to niečo, s čím sa často stretávam aj vo svojej praxi mentálneho trénera, keď klient dosiahne určitý cieľ, požadovaný pocit sa však nedostaví, a jeho túžba získať viac stále narastá... je to napr. v oblasti financií, v pracovnej oblasti... v rámci práce s profesionálnymi športovcami to je doslovne naháňanie sa za úspechom, peniazmi, uznaním... „pretože iba dosiahnutie týchto atribútov ma spraví šťastným“.

 

Samozrejme, aj pre mňa ako mentálneho trénera napr. pri práci s klientom- profi športovcom/či tímom je dôležitý úspech (víťazstvá, trofeje...), ale omnoho dôležitejším faktorom je spokojnosť klienta, ktorá pochádza z porozumenia, nie z „robenia“... je to akási forma „poodkrývania“ našej prirodzenej podstaty... táto cesta je nekonečná a pre klienta a zároveň aj pre mňa veľmi naplňujúca... pozorovať klienta ako sa prebúdza do svojho skutočného JA, ako „uniká“ z pasce svojho EGA je tým najúžasnejším zážitkom...

 

Nie je to cesta pri ktorej sa uplatňuje sila vôle, určitá stratégia, technika, či konkrétne kroky... je to cesta porozumenia, ktorá je poprepletaná vhľadmi...

 

Vhľadmi, na základe ktorých vnímaš svet okolo seba z úplne inej perspektívy: 

 

„Nič sa nezmení, ale všetko je zrazu iné...“ 

 

 

 

 

Please reload

Obľúbené príspevky

I'm busy working on my blog posts. Watch this space!

Please reload

Posledné príspevky

April 2, 2019

Please reload

Archív