Skutočný zdroj sebavedomia
„Buď sebavedomý!“ „Choďte do zápasu sebavedomo“! „Iba sebavedomý hráč dokáže uspieť!“ „Tento športovec je sebavedomý, pretože v predošlom zápase s prehľadom zvíťazil.“ „Nás tím získal sebavedomie po vysokej domácej výhre.“... atď.
V podobných vyjadreniach na tému sebavedomia by sme mohli pokračovať snáď do nekonečna. V športe počúvame z každej strany o tom, ako je sebavedomie dôležitou súčasťou na ceste za športovým úspechom. V tomto kontexte sa zameriavame na oblasť športu, ale podobné názory počúvame aj v iných oblastiach nášho života.
Väčšina ľudí, vrátane odborníkov na špičkové výkony, sa domnieva a vychádza z predpokladu, že sebavedomie súvisí so schopnosťami jednotlivca, jeho úspechmi, prípravou, slávou, či výškou jeho finančného konta. V rámci praxe mentálneho trénera však tento väčšinový predpoklad nemôžem potvrdiť. Sebavedomie v žiadnom prípade nesúvisí s vyššie uvedenými faktormi- úspech, sláva, schopnosti, finančná situácia... atď. Ak by to tak naozaj platilo, potom by všetci úspešní a slávni športovci s tými najlepšími schopnosťami boli stále sebavedomí.
Prečo sa teda aj takýmto športovcom stáva, že niekedy idú do zápasu sebavedomí a inokedy naopak nie? Prečo pociťujú niekedy pred výkonom stres a inokedy nie? Príkladom sú aj špičkoví svetoví športovci. Z mnohých verejne známych príkladov môžeme uviesť napr. Messiho a jeho pred-zápasový stres/úzkosť. Messiho pred-zápasová nervozita často vyúsťuje až do toho, že zvracia. Ak by sme nasledovali štandardný prístup, a síce, že úspech, schopnosti, sláva, pripravenosť, či finančná situácia rozhoduje o pocitoch sebavedomia, za tohto predpokladu by mal byť Messi stále sebavedomý...
V nedávnom rozhovore sa aj legendárny tenista Roger Federer priznal, že pociťuje niekedy pred zápasom stres. Doslovne sa vyjadril, že je zaujímavé ako sa mu menia emócie v čase.
Čo je teda skutočnou premennou, ktorá sa skrýva za sebavedomím? Čo je jediným skutočným zdrojom sebavedomia?
Som presvedčený o tom, že sebavedomie je len a len produktom čistej a jasnej mysle.
Tak ako „bežní“ ľudia, aj špičkoví športovci zažívajú širokú škálu pocitov- od nadšenia, motivácie, sebavedomia, až po stres, nervozitu, úzkosť, prípadne strach... atď.
Tí najlepší športovci však vedia, že daná emócia nehovorí nič o ich schopnostiach, trénovanosti-pripravenosti, nič o ich minulosti či budúcnosti. Od momentu do momentu cítime len a len myšlienku v danom čase. Nie sme schopní priamo precítiť situáciu v externom prostredí- napr. nadchádzajúci zápas. Jediná vec, ktorú sme schopní precítiť je myšlienka. Preto sa napr. na prehru futbalového tímu pozerá každý z členov tímu z iného uhľa pohľadu, v závislosti od myšlienky v danom čase.
Sebavedomie súvisí len a len s čistou mysľou, v žiadnom prípade nesúvisí s vonkajšími okolnosťami- i keď sa to v mnohých prípadoch tak môže javiť. Čo je však dôležité vedieť je fakt, že na to, aby mohol byť človek úspešný, nepotrebuje byť sústavne sebavedomý. A v podstate to ani nie je možné!
Kedže sa myšlienka mení, menia sa aj naše pocity. Niekedy je naša hlava čistá, inokedy je zahataná myšlienkami. Ak však na tej hlbšej úrovni uvidíš skutočnú príčinu našich pocitov- myšlienku, potom nebude tvojím cieľom zažívať iba sebavedomé pocity.
Paradoxom celého tohto porozumenia je to, že čím menej sa budeš snažiť zažívať všetky tie pozitívne pocity, vrátane pocitu sebavedomia, tým viac času budeš tráviť v „priestore“, ktorý je charakterizovaný pocitmi spokojnosti, lásky, nadšenia, motivácie, a aj spomínaného sebavedomia.
