Keď víťazí šport...
"Ak chcete hrať akúkoľvek hru na najvyššej úrovni, je potrebné si v prvom rade uvedomiť, že to je stále iba hra...".
To je vyjadrenie, ktorým by sa mali riadiť nie len hráči, ale i funkcionári, novinári, a taktiež fanúšikovia. Skratka každý, kto sa okolo športu akokoľvek pohybuje... Šport v akejkoľvek podobe je tu na to, aby ľudí spájal, nie rozdeľoval... Aj keď toto rozdelenie je iba ilúziou, ktorá je živená našim EGOM...
Včera som sa zúčastnil hokejového sviatku v Trenčíne, kde domáca HK Dukla Trenčín privítala v poslednom finálovom (teda rozhodujúcom) zápase tím HC 05 iClinic Banská Bystrica. Nakoľko som rodený trenčan a s viacerými hráčmi „Dukly“ som v minulosti aj pracoval (i pracujem), logicky som fandil domácemu tímu. V poslednom zápase však uspeli hosťujúci hráči... čo je však z môjho pohľadu viac ako dôležité je to, že včera zvíťazil v prvom rade hokej...
Atmosféra na štadióne bola elektrizujúca, diváci boli počas celého zápasu skvelí... napriek tomu, že Dukla titul nezískala, v srdciach fanúšikov sa stali víťazmi... prinavrátili Dukle pozíciu, ktorá jej v slovenskom hokeji právom patrí..
Z mentálneho hľadiska vnímam včerajší duel ako oslavu hokeja, oslavu ľudskosti, jednoty, spolupratričnosti...
Drvivá väčšina ľudí pripíše svoje pozitívne pocity vonkajším okolnostiam: hráčom, atmosfére, finálovému zápasu, gólom... atď. Avšak každý jeden pocit, ktorý zažívame je vytváraný z nášho vnútra. Sme schopní precítiť iba myšlienku v danom momente... pričom každá jedna myšlienka vytvára pocit...
Prečo sa teda počas celého včerajšieho duelu niesla štadiónom skvelá atmosféra? Prečo si to drvivá väčšina trenčianskych fanúšikov naplno užívala napriek tomu, že ich tím nevyhral?
Odpoveďou je čistá myseľ... myseľ, ktorá nie je kontaminovaná našim osobným myslením... myslením, ktoré súvisí s našimi očakávaniami, výsledkom... atď. Väčšina ľudí si zápas maximálne užívala, boli prirodzeným spôsobom vtiahnutí do prítomného okamihu. Ak je človek naplno vtiahnutí do prítomnosti, užíva si život plnými dúškami, bez známok hodnotenia, analyzovania, bez očakávaní... Tak ako malé dieťa, ktoré nemá v procese zahrnuté rôzny myšlienkové vzorce... užíva si to čo je... neexistuje nič lepšie ako to čo je teraz...
Práve tento fakt mal za následok to, že ľudia sa včera hokejom bavili, boli naplno vtiahnutí do víru prítomnosti...
Ak hovoríme v tomto kontexte o „užívaní si“, tým nemám na mysli iba pocity šťastia a nadšenia. Mám na mysli prežívanie si širokej škály pocitov, avšak bez zbytočnej potreby analyzovania danej emócie...
Ja osobne som si včera prežil snáď všetky druhy emócií, od odhodlania, nadšenia (husacej kože), sklamania, hnevu, hlbokej radosti, či vnútorného pokoja. Som presvedčený o tom, že práve sloboda zažívať širokú škálu ľudských pocitov je tou pravou esenciou života. Nech sa deje čokoľvek, vo svojej prirodzenej podstate sme vždy OK... a presne túto istú správu šírim aj mojim klientom...
„Či titul vyhráte alebo naopak nie, vo svojej podstate ste mentálne odolní, celiství! Hodnota vašej ľudskosti sa nemeria vašim úspechom či neúspechom...“.
A práve včera večer som videl po finálnom hvizde rozhodcu na štadióne mnoho víťazov.... pretože včera zvíťazil najmä hokej...
